Toto by vás nenapadlo! TSA testuje VR prehliadky pasažierov bez kontaktu

Ak ste niekedy leteli a čakali v rade na bezpečnostnú kontrolu, pravdepodobne vás nenapadlo: „Čo keby ma tu prehmatávali vo virtuálnej realite?“ No a presne to už napadlo agentom TSA. A nie, nie keď pozerali Minority Report. Ide o reálny vývoj novej technológie, ktorá má potenciál zmeniť spôsob, akým sa kontroluje bezpečnosť na letiskách.

TSA, teda Transportation Security Administration – americký Úrad pre bezpečnosť dopravy – má na starosti, aby sa do lietadiel nedostali nežiaduce predmety… a ešte menej nežiaduci ľudia. Ich agenti sa denne stretávajú s miliónmi cestujúcich, a mnohí z nich neradi absolvujú osobnú prehliadku. A teraz si predstavte, že by agent TSA vôbec nemusel na nikoho siahnuť.

Skenuj, ale nechytaj

Nová technológia, ktorú TSA spolu s DHS (Ministerstvom vnútornej bezpečnosti USA) testuje, funguje ako VR fantasy pre bezpečnostný personál: pasažier sa len postaví pred skenovací systém, ktorý pomocou milimetrových vĺn alebo LiDAR-u vytvorí 3D model jeho tela. Tento model sa potom zobrazí v headsete virtuálnej reality, ktorý si nasadí agent TSA – a žiadne vyzúvanie, rozopínanie opaskov či nepríjemné dotyky nie sú potrebné.

Na ruke má nasadené haptické rukavice, ktoré mu umožnia „cítiť“ kontúry virtuálneho modelu cestujúceho. Áno, znie to šialene. Ale vďaka tejto technológii môže agent vykonávať podrobnú kontrolu, akoby sa človeka fyzicky dotýkal – lenže cez VR!

Sci-fi alebo creepy?

Na prvý pohľad to znie ako elegantné riešenie: žiadne obťažovanie, žiadne trapasy, žiadne dotyky. Ale teraz si položme otázku: keď niekto virtuálne „ohmatáva“ vašu digitálnu postavu, je to už menej invazívne, alebo len „iný druh divného“? A kto všetko ten digitálny model uvidí? Budú ho archivovať? A čo ak ho niekto hackne a tvoja „nahá VR kópia“ skončí niekde na darkwebe?

Technológia je stále vo fáze testovania, ale TSA už plánuje jej ostré nasadenie, ak všetko pôjde hladko. Pôjde o rýchlejší proces, menej nepríjemností, ale tiež o veľkú otázku dôvery.

Haptická budúcnosť alebo Orwellov sen?

Technologické pozadie tejto „virtuálnej šmátračky“ je pôsobivé. Celý systém stojí na kombinácii 3D skenovania v reálnom čase, haptickej spätnej väzby a vizualizácie cez VR headset. Skenery využívajú LiDAR alebo milimetrové vlny, podobné tým, čo už poznáme z niektorých letísk – len teraz sa výsledok neobjaví na obrazovke ako scan, ale rovno ako trojrozmerný model vo VR priestore.

Ten následne pomocou rukavíc s haptickou spätnou väzbou dokáže „ohmatať“ digitálneho avatara pasažiera.

Pre bežného človeka sci-fi, pre hackera playground

A tu sa natíska logická otázka – keď niečo takéto existuje, kto všetko to môže zneužiť? Ak sa 3D sken tela cestujúceho dá zobraziť a „dotýkať sa ho“ v reálnom čase, určite sa dá aj uložiť. Aj keď TSA tvrdí, že modely sú anonymné, neuchovávajú sa a nie sú „anatomicky podrobné“, skeptici (a zdravý rozum) vedia svoje.

Predstavte si: zamestnanec TSA si po šichte pustí váš sken. Len tak, z nudy. Alebo prečo vlastne? Alebo ešte horšie – hackeri sa dostanú do systému a uverejnia modely celebrít z letísk v štýle „DeepNude 2.0 – Airport Edition“. Vážne, nepreceňujme ľudskú morálku v kombinácii s technológiami, ktoré sa dajú zneužiť.

Výhody? Jasné. Ale neprehliadnime riziká.

Na druhej strane, musíme uznať, že ide o elegantný spôsob, ako znižovať stres z fyzickej prehliadky, najmä pre ženy, deti alebo ľudí s traumou. Zároveň agent nemusí mať s nikým fyzický kontakt – čo znamená nižšie riziko konfliktov a obvinení z nevhodného správania.

Celé je to aj podstatne hygienickejšie. Po pandémii si už málokto užíva byť „ohmatávaný“ cudzím človekom, hoci aj v rukaviciach. Navyše, systém sa dá upgradovať – v budúcnosti by mohol rozpoznať nebezpečné predmety automaticky a agent by bol len záložný kontrolór. Ale to už sa naozaj hráme na Minority Report.

Takže… prehmatali sme nový štandard?

Ak by sme mali zhodnotiť: táto VR technológia je presne ten typ nápadu, kedy si človek povie „geniálne“ aj „divné“ zároveň. Zároveň je to však ukážka, ako sa moderná bezpečnosť čoraz viac presúva do priestoru, kde neplatí klasické „dotkni sa a uvidíš“. V tomto prípade skôr: „nasadíš si okuliare a uvidíš… aj ucítiš.“

Otázkou zostáva, ako budú reagovať cestujúci. Ak máte problém s niekým, kto sa vám chce pozerať do batožiny, čo poviete na niekoho, kto „cíti“ vaše telo cez haptické rukavice, hoci stojí o desať metrov ďalej?

Tak či onak – TSA práve ukázala, že virtuálna realita nemusí byť len na hry, architektúru alebo DJ-ing… ale aj na pretaktizovanú verziu osobnej prehliadky, ktorá vás nebude obťažovať… len po nej možno budete trocha paranoidný.