Plazmové televízory: Špičková technológia, ktorá zanikla! Čo sa stalo?

Plazmové televízory kedysi predstavovali vrchol technologického pokroku v oblasti zobrazovacích technológií. Ich príbeh je fascinujúci, od revolúcie v 90. rokoch, cez ich vrchol v 2000-tych rokoch, až po ich nenávratný odchod z trhu. Napriek svojej nepopierateľnej kvalite a špičkovým vlastnostiam nakoniec nedokázali odolať silnej konkurencii LCD a OLED technológií. Ako sa teda stalo, že niečo, čo bolo kedysi považované za špičku inovácie, dnes takmer neexistuje?

Ako fungovala technológia plazmových televízorov?

Plazmové televízory fungovali na princípe malých plynom naplnených buniek umiestnených medzi dvoma sklenenými panelmi. Tieto bunky obsahovali zmes vzácnych plynov (neón a xenón), ktoré sa pri elektrickom výboji ionizovali a vytvárali plazmu. Plazma následne excitovala fosforové vrstvy, čím vznikalo svetlo a obraz.

Na rozdiel od LCD displejov, ktoré využívajú podsvietenie a kvapalné kryštály na blokovanie alebo prepúšťanie svetla, plazmové televízory mali samožiarivé pixely. Každý pixel pozostával z troch subpixelov (červeného, zeleného a modrého), ktoré emitovali svetlo individuálne. To znamenalo, že plazmové obrazovky poskytovali vynikajúci kontrast a hlbokú čiernu farbu, pretože jednotlivé pixely mohli byť úplne vypnuté, čo LCD technológia nedokázala dosiahnuť.

V porovnaní s OLED technológiou mali plazmové televízory vyššiu spotrebu energie a produkovali viac tepla, no ponúkali prirodzenejšie podanie farieb a lepšiu odozvu na rýchle pohyby. OLED displeje využívajú organické diódy, ktoré emitujú svetlo pri prechode elektrického prúdu, pričom ponúkajú ešte lepšiu čiernu farbu a nižšiu energetickú spotrebu.

Začiatok revolúcie: Prechod od CRT k plazme

V 90. rokoch 20. storočia začali plazmové televízory naberať na popularite. Stará CRT technológia už nespĺňala moderné nároky na dizajn a obraz, čo viedlo výrobcov k hľadaniu nových riešení. Plazmové televízory predstavili revolučnú kvalitu obrazu, väčšie obrazovky a tenký dizajn, ktorý CRT jednoducho nevedela dosiahnuť.

Philips predstavil v roku 1997 prvý plazmový televízor, ktorý sa stal okamžite ikonickým. Mal úplne plochú obrazovku, špičkovú kvalitu obrazu a nový dizajn. Jeho cena však bola ohromujúca – až 15 000 dolárov, čo ho robilo dostupným len pre najbohatších.

Už v 60. rokoch minulého storočia však plazmovú technológiu skúmali vedci a inžinieri. Jedným z jej priekopníkov bol Tihanyi Kálmán zo susedného maďarska, ktorý v roku 1936 predložil patent na plazmové zobrazovacie zariadenie. Počas druhej svetovej vojny sa vývoj spomalil, no v 60. rokoch sa americkí vedci začali venovať tejto technológii intenzívnejšie. Prvé plazmové displeje sa najprv používali v priemyselných aplikáciách a až neskôr sa začali uvažovať o ich využití v televízii.

Vzostup a dominancia plazmy

Plazmové televízory sa v nasledujúcich rokoch stali populárnymi hlavne medzi nadšencami a profesionálnymi užívateľmi. Mali niekoľko výrazných výhod:

• Vynikajúca kvalita obrazu – vysoký kontrast, presné farby a vynikajúcu reprodukciu čiernej farby.
• Široký pozorovací uhol – na rozdiel od LCD nebolo nutné sedieť priamo pred obrazovkou.
• Rýchly čas odozvy – ideálne pre sledovanie dynamických scén a športových prenosov.
• Prirodzené farby – farby na plazmových obrazovkách pôsobili realistickejšie.
• Moderný dizajn – v porovnaní s CRT boli plazmové televízory extrémne tenké a vhodné na zavesenie na stenu.

Väčšinu trhu s plazmovými televízormi ovládali japonské spoločnosti ako Panasonic, Pioneer a Sony, kým kórejské a čínske spoločnosti sa ešte len rozbiehali. V tom čase sa zdalo, že plazmové televízory budú dominovať trhu na dlhé roky.

Plazmové televízory si tiež získali popularitu vďaka veľkým športovým udalostiam, ako boli olympijské hry v Nagane v roku 1998. Výrobcovia ich využili na propagáciu a ukázali ich kvalitu v živých prenosoch.

Pád a zánik plazmovej technológie

Napriek svojim výhodám plazmové televízory postupne stratili na popularite. Hlavné dôvody ich zániku zahŕňajú:

• Vysoké náklady na výrobu – plazmové obrazovky boli drahé na výrobu a ich cena nebola konkurencieschopná oproti LCD.
• Vzostup LCD a OLED technológií – LCD sa stali lacnejšou a ľahšou alternatívou, OLED zasa ponúkala ešte lepší obraz a nižšiu spotrebu energie.
• Energetická náročnosť – plazmové televízory mali vysokú spotrebu elektrickej energie a produkovali značné teplo.
• Ekonomická kríza v roku 2008 – hospodárska kríza spôsobila, že spotrebitelia preferovali lacnejšie riešenia, čo viedlo k poklesu dopytu.
• Odklon výrobcov – spoločnosti ako Sony, Philips a Samsung sa postupne vzdali plazmovej technológie a prešli na LCD a OLED.

V roku 2013 spoločnosť Panasonic oznámila koniec výroby plazmových televízorov, čo bol definitívny koniec tejto technológie. Do roku 2014 všetci hlavní výrobcovia plazmových televízorov ukončili svoju produkciu.

Zánik plazmových televízorov bol postupný, ale neodvratný. Hoci boli považované za ideálnu voľbu pre domáce kiná, technologický vývoj, pokles cien LCD a OLED televízorov a zmeny spotrebiteľských preferencií ich postupne vytlačili z trhu.

Odkaz plazmových televízorov

Hoci plazmové televízory zmizli z trhu, ich technológia a inovácie ovplyvnili vývoj súčasných OLED a QLED televízorov. Plazmová technológia položila základy pre moderné displeje s vysokou kvalitou obrazu, kontrastom a realistickými farbami.

Plazmové televízory sa stali legendou technologického sveta – boli revolučné, ale ich čas sa napokon skončil. Dnes ich môžeme nájsť u zberateľov alebo v domácnostiach, kde ich majitelia odmietajú prejsť na novšie technológie. Aj napriek svojmu zániku plazma navždy zostane dôležitou súčasťou histórie televíznych technológií.