Nu, pogodi! – Sovietska legenda v plastovej krabičke

17. apríla 2025 Dušan

Dnes mám narodeniny. Radšej si už nechcem pamätať koľké. Ale priviedlo ma to k zamysleniu ,že čo bolo vlastne prvým impulzom, že som sa začal celý život obklopovať technológiami. Dlho som si myslel, že to bol film Číslo 5 žije, ktorý som videl ako prvý film na videu. Vlastne som vtedy prvýkrát videl aj samotné video. Ale dnes mi došlo, že to bolo niečo úplne iné. Niečo, čo bolo ešte niekoľko rokov pred videom. Pamätám si to, akoby to bolo včera. Bol som malý chalan, ktorý trávil dni vonku, na dvore, v záhrade, na ulici. Nebol som nijaké materialistické dieťa. Ale jedno som chcel viac ako hocičo iné: vlastnú Nu, pogodi! Mal ju jeden z mojich kamarátov, a keď ju vytiahol z vrecka, všetci sme sa zbehli ako sršne na limonádu vo fľaši. Mohol som si ju vyskúšať na pár minút, a to bol pre mňa sviatok. Bol som posadnutý. Sníval som o nej, trýznil rodičov i prarodičov. Rozprával o tej úžasnej technológii všetkým mojim kamarátom ak o nej náhodou nepočuli. Nakoniec rodičia môjmu neznesiteľnému nátlaku podľahli a na narodeniny, po takmer roku prosieb a sľubov, že budem dobrý, mi ju boli nútený kúpiť. A keď som ju konečne dostal do rúk, ten pocit bol neopísateľný. Vlk, ktorý chytal vajíčka, bol pre mňa vtedy viac než Mario, Sonic aj Batman dokopy. Aj tak som o ich existencii vlastne ani nevedel.

Herné zariadenia Game & Watch: Kde to začalo

Na počiatku tohoto fenoménu bolo Nintendo. V roku 1980 predstavili prvé LCD herné zariadenie zo série Game & Watch. Za vývojom stál Gunpei Yokoi, vizionár, ktorý chcel využiť technológiu z LCD kalkulačiek na zábavné a prenosné hry. Každé zariadenie obsahovalo jednu jednoduchú hru, hodiny a budík. Ovládalo sa pomocou niekoľkých tlačítok, a hoci hry boli jednoduché, boli extrémne chytľavé.

Kto bol Gunpei Yokoi? (1941-1997)

Gunpei Yokoi bol japonský inžinier a vizionár, ktorý dlhé roky pracoval pre Nintendo. Pôvodne začal vo firme ako technik na údržbu strojov. V 80. rokoch vytvoril revolučnú sériu vreckových hier Game & Watch, ktorá definovala prenosné hranie. Vymyslel tiež ikonický D-pad – smerový ovládač, ktorý dodnes používajú herné konzoly. Yokoiho filozofiou bolo „laterálne myslenie s osvedčenou technológiou“, teda využívanie jednoduchých, lacných riešení kreatívnym spôsobom. Stál aj za vznikom Game Boya, ktorý sa stal obrovským hitom po celom svete. Spolupracoval na hrách ako Metroid a Kid Icarus. Po neúspechu konzoly Virtual Boy z Nintendo odišiel. Založil vlastnú firmu a vyvíjal nové produkty. V roku 1997 tragicky zahynul pri dopravnej nehode. Je považovaný za jedného z najvplyvnejších ľudí v histórii herného priemyslu.

Najznámejšie tituly:

Ball (1980) – prvý model
Egg (1981) – predloha pre „Nu, pogodi!“
Octopus (1981)
Fire (1981)
Chef (1981)
Mickey Mouse (1981)

Nintendo predalo viac ako 43 milónov týchto zariadení a stali sa legendou. Dnes sú zberateľským klenotom.

Nu, pogodi! a sovietska séria Elektronika

V socialistickom bloku však originálne zariadenia od Nintenda boli prakticky nedostupné. A tak prišla na rad sovietska inžinierina. V roku 1984 vznikol IM-02 „Nu, pogodi!“, ktorý bol prakticky priama kópia Nintenda EG-26 „Egg“. Ale s jednou dôležitou výhodou: miesto anonymného kuchára sa do hry pustil vlk z populárneho sovietskeho animovaného seriálu „Nu, pogodi!„, ktorý chytal vajíčka, aby nespadli na zem.

Zariadenie vyrábala značka Электроника (Elektronika) a predávala sa po celom východnom bloku. Bola to malá plastová konzola, na dve ploché baterky, s dvoma čiernymi a dvoma červenými tlačítkami. Displej bol LCD, predkreslený a postavy sa iba zobrazovali na určitých pozíciách. A predsa – hoci jednoduchá, hra bola neuveriteľne zábavná.

Ďalšie sovietske klony

Po obrovskom úspechu modelu „Nu, pogodi!“ nasledovalo niekoľko ďalších hier, väčšinou založených na japonských origináloch:

Электроника ИМ-03 „Tajny okeana“ (1987) – klon hry „Octopus“
ИМ-04 „Veselyj povar“ (1989) – klon hry „Chef“
ИМ-09 „Kosmicheskij most“ – založený na hre „Fire“
ЗА-01 „Igra na ekrane“ – vlastný námet, kombinujúce viaceré hry

Zaujímavosťou bolo, že niektoré modely mali vlastné názvy, ale rovnakú hru, len iný farebný panel alebo zmenené detaily.

Značka ЭЛЕКТРОНИКА (elektronika)

Elektronika bola značka používaná v Sovietskom zväze pre širokú škálu elektronických produktov vyrábaných závodmi pod Ministerstvom elektronického priemyslu. Medzi tieto produkty patrili kalkulačky, elektronické hodinky, prenosné hry, rádiá, počítače a ďalšie spotrebné elektronické zariadenia. Mnohé z týchto zariadení boli výsledkom práce sovietskych inžinierov, ktorí pôvodne pracovali pre vojensko-priemyselný komplex, ale boli poverení výrobou spotrebného tovaru, ktorý bol v Sovietskom zväze nedostatkový.Značka Elektronika bola známa najmä svojimi kalkulačkami, ktorých výroba začala v roku 1968. Tieto kalkulačky sa vyrábali v rôznych veľkostiach a s rôznymi funkciami, od veľkých stolových modelov až po menšie, určené pre školské použitie. Postupom času boli vyvinuté aj pokročilejšie modely s možnosťou programovania a funkciami podobnými dnešným grafickým kalkulačkám.Okrem kalkulačiek Elektronika vyrábala aj rôzne modely počítačov. Niektoré z nich používali sovietske verzie procesorov kompatibilných s Intel, ako napríklad modely MS 1502 a MS 1504, ktoré boli klonmi počítačov XT. Iné, ako Elektronika 60, používali sovietske procesory kompatibilné s PDP-11. Značka Elektronika bola tiež známa svojimi elektronickými hrami, najmä klonmi populárnych hier Nintendo Game & Watch. Tieto hry boli veľmi populárne v 80. rokoch a mnohé z nich boli priame kópie západných modelov. Po rozpade Sovietskeho zväzu značka Elektronika naďalej existovala v niektorých postsovietskych krajinách, najmä v Bielorusku, kde sa stále používajú na označenie určitých elektronických produktov.

Ako tieto hry fungovali

Všetky tieto hry používali LCD obrazovku, kde boli postavičky predkreslené a v určitých okamihoch sa rozsvietili. Hra vyžadovala rýchle reflexy – napríklad pri „Nu, pogodi!“ ste museli vlkom chytať padajúce vajíčka. Keď ste ich pustili trikrát, hra sa skončila. Boli tam dva herné módy (A a B), jeden jednoduchší, druhý rýchlejší a zradnejší.

Zariadenie fungovalo na dve 1,5V batérie typu AG13/LR44 a vydržalo týždne alebo až mesiace hrania. Bolo kompaktné, spratné, a každý, kto ho mal, bol za kráľa medzi spolužiakmi.

Popularita v Česko-Slovensku

Hoci na západe deti poznali originálne Game & Watch, u nás to bola jednoznačne Nu, pogodi!, ktorá bola synonymom pre „vreckovú hru“. Dostupná bola na trhoch, v Tuzexe alebo ako darček od „známosti“ zo zahraničia. Niektorí majstri ju dokázali rozobrať, vyčistiť, dokonca opraviť zlomený kontakt cínovaním.

Keď ste si ju spustili pod lavicou v škole, zrazu sa na vás upreli oči celej triedy. A keď učiteľka zobrala Nu pogodi do šuflíka, bol to horor týždňa. Ale bola to kultová hračka, ktorá bola v každej druhej rodine.

Dnešné dedičtvo a zberateľská hodnota

Tieto hry dnes zažívajú renesanciu medzi zberateľmi. Originálne kusy sa na eBay alebo burzách predávajú za desiatky až stovky eur. Niektoré verzie sovietskej Elektroniky sa dokonca považujú za raritu, najmä ak sú v pôvodnej krabici. Existujú aj emulátory pre PC a mobil, kde si môžete Nu pogodi znova zahrať, ale žiaden softvér nenahradí ten pocit plastovej krabičky v ruke.

Nintendo si v posledných rokoch svoju históriu pripomenulo modernou verziou Game & Watch s hrámi ako Super Mario Bros alebo The Legend of Zelda.

Nostalgia v dlaniach

Nu, pogodi! bola skutočným fenoménom. Bola to vstupenka do sveta elektroniky, do sveta, kde si mal pod kontrolou niečo digitálne. Keď sme ju hrávali, netúžili sme po smartfónoch, ani po výkonných konzolách či VR. Stačilo, že vajíčko nepadlo na zem a vlk sa usmieval. Dnes, keď si ju občas znova pustím, cítim sa opäť ako to malé dieťa, ktoré po roku čakania konečne otvorilo krabičku s tým najväčším darom detstva.

A že to bola kópia? Možno. Ale bola to NAŠA kópia. A pre nás mala hodnotu originálu.