Budeme si už len „prenajímať“ realitu? Šokujúca pravda o budúcnosti vlastníctva!

Virtuálna a zmiešaná realita menia spôsob vlastníctva vecí

Virtuálna realita (VR) a zmiešaná realita (MR) zásadne menia pohľad na to, čo znamená vlastniť veci. V digitálnom priestore totiž môžeme používať nespočetné množstvo virtuálnych predmetov a zariadení bez toho, aby sme ich museli fyzicky vlastniť. Od tréningových nástrojov cez hudobné nástroje až po domáce kino – technológie VR/MR dokážu simulovať reálne objekty a zážitky tak presvedčivo, že fyzické vybavenie prestáva byť nevyhnutné. V tomto článku sa pozrieme na aktuálne možnosti, ktoré už existujú dnes, na potenciál do budúcnosti (najmä s príchodom pokročilých smart okuliarov), a tiež na to, ako k tejto vízii pristupujú veľkí hráči ako Meta či Apple.

Virtuálny tréning: učenie bez fyzického vybavenia

Jednou z oblastí, kde VR už dnes nahrádza fyzické pomôcky, je vzdelávanie a odborný tréning. Pomocou VR simulácií môžu študenti a pracovníci trénovať praktické zručnosti v bezpečnom virtuálnom prostredí. Napríklad existujú VR programy na učenie zvárania, v ktorých má používateľ namiesto skutočnej zváračky len VR headset a haptický ovládač. Takýto virtuálny zváračský trenažér vytvorí pohlcujúce prostredie, kde si možno nacvičiť zváračské techniky bez použitia reálneho stroja či materiálu. Výhody sú zrejmé – žiadne riziko úrazu, žiadna spotreba materiálu a možnosť opakovať postup do nekonečna. VR tréning dokonca umožňuje podrobne sledovať parametre ako poloha tela, rýchlosť pohybu alebo kvalita “virtuálneho” zvaru, čo inštruktorom poskytuje cennú spätnú väzbu.

Rovnaký princíp sa dá aplikovať v rôznych odboroch. Napríklad v stavebníctve a priemysle VR simuluje obsluhu ťažkých strojov alebo prácu vo výškach kvôli nácviku bezpečnosti. Firmy hlásia, že nasadením VR tréningov dokázali znížiť náklady – odpadá potreba odstaviť drahé stroje kvôli školeniu a zamestnanci nemusia cestovať na špecializované výcvikové polygóny. Podľa štatistík už v roku 2020 využívalo VR alebo AR na školenie 26 % firiem a toto číslo rýchlo rastie. Virtuálne prostredie umožňuje “hands-on” skúsenosť bez toho, aby firma musela uvoľniť reálne zariadenia z produkcie – pracovníci si cvičia potrebné úkony v simulácií, čo šetrí čas aj peniaze. Účinnosť takýchto metód je pritom vysoká: napríklad jedna štúdia uvádza, že 100 % študentov zvárania trénovaných vo VR dosiahlo lepšie výsledky pri skúškach zvarov než študenti trénovaní tradične. Virtuálny tréning dokáže zvýšiť mieru zapamätania a zrýchliť učenie, keďže mozog je v simulovanom prostredí aktívne zapojený podobne ako v realite.

Okrem tvrdých technických zručností nachádza VR uplatnenie aj pri mäkkých zručnostiach – napríklad nácvik komunikácie so zákazníkmi či riešenie konfliktov v pracovnom kolektíve formou interaktívnych VR scén. Takéto simulácie umožňujú zažiť vypäté situácie “na vlastnej koži” bez reálnych následkov, čo zvyšuje pripravenosť zamestnancov reagovať správne. Vo všetkých prípadoch platí, že virtálny tréning rozširuje praktické skúsenosti bez potreby fyzických pomôcok, ľudských figurantov či neproduktívneho času na skutočných strojoch. To všetko naznačuje, že v budúcnosti sa mnoho odborných školení zaobíde bez drahého fyzického vybavenia – vystačíme si s výkonným headsetom a kvalitnou simuláciou.

Virtuálne nástroje pre tvorbu a prácu

Nielen učenie, ale aj kreatívna a profesionálna práca môže prebiehať vo virtuálnom prostredí namiesto reálnych prístrojov. Dnes už existujú aplikácie, ktoré simulujú celé profesionálne nástroje v 3D priestore. Príkladom je Tribe XR, VR aplikácia na výučbu DJ-ingu. Tribe XR zobrazuje virtuálny mixpult – vernú kópiu profesionálnej DJ techniky Pioneer – v prostredí virtuálnej reality, kde si používateľ môže skúšať mixovanie hudby ako na reálnom zariadení. Techno blog Digital DJ Tips prirovnal Tribe XR k „leteckému simulátoru pre DJov“, ktorý verne napodobňuje ovládanie špičkového DJ gearu. Začiatočník tak nepotrebuje minúť tisíce eur na fyzické prehrávače a mixážny pult – postačí mu VR headset (napr. Meta Quest) a softvér za zlomok ceny. V Tribe XR či podobných programoch sa môže učiť základy, trénovať prechody medzi skladbami a dokonca vystupovať pred virtuálnym publikom. Ide nielen o hru, ale aj o seriózny tréningový nástroj: VR DJ-ing ponúka vzrušujúci náhľad do budúcnosti DJ povolania a pomáha udržať toto umenie relevantné pre novú generáciu technicky založených talentov. Aj ďalší vývojári idú týmto smerom – napríklad spoločnosť Algoriddim vydala v roku 2024 VR verziu svojho populárneho DJ softvéru (djay) pre Meta Quest aj pre Apple Vision Pro. Hoci recenzenti poznamenávajú, že zatiaľ VR mixážny pult úplne nenahradí pocit zo skutočných fyzických ovládačov, potenciál je obrovský a s vylepšením ovládania a spolupráce viacerých ľudí v reálnom čase môže ísť o plnohodnotnú alternatívu ku klasickému DJ setupu.

Podobné príklady nájdeme aj v iných kreatívnych oblastiach. Výtvarníci môžu tvoriť umelecké diela v 3D priestore pomocou VR aplikácií ako Tilt Brush (kde celý priestor okolo vás je plátnom). Sochy a prototypy sa dajú modelovať vo virtuálnom 3D sochárskom štúdiu bez kvapky hliny či použitia fyzickej 3D tlačiarne. Architekti a dizajnéri si zas vedia rozvrhnúť miestnosť alebo navrhnúť objekt v zmiešanej realite – nasadia MR okuliare a priamo v reálnom priestore vidia holografický model nábytku či výrobku, ktorý môžu upravovať. Takéto digitálne dvojčatá reálnych objektov umožňujú iterovať nápady bez materiálového odpadu.

Výrazné uplatnenie má VR aj v kancelárskej práci. Headsety začínajú ponúkať virtuálne obrazovky na prácu s počítačom – používateľ sedí pri skutočnom notebooku, ale na očiach má okuliare, v ktorých vidí okolo seba napríklad tri veľké virtuálne monitory. Nemusí teda vlastniť fyzické monitory – stačia mu AR/VR okuliare a má k dispozícii ľubovoľne veľkú pracovnú plochu. Spoločnosti ako Meta či Microsoft vyvíjajú koncept “virtuálnej kancelárie”, kde si človek nasadí headset a ocitne sa v simulovanej pracovnej miestnosti s obrovskými displejmi, nástěnkami a pod. (napr. platforma Horizon Workrooms od Meta alebo aplikácie pre Microsoft Hololens). Apple Vision Pro cieli podobné využitie – umožňuje používateľovi rozložiť si okolo seba viacero okien aplikácií Macu či videohovory ako “obrazovky” v priestore. Tieto okná sa dajú pripnúť nad reálny stôl a stenu, takže pracujete akoby na viacerých monitoroch, hoci fyzicky žiaden nemáte. Produktivita pomocou AR okuliarov je zatiaľ v začiatkoch, no už teraz nadšenci testujú nahradenie klasických monitorov týmto spôsobom. Niektoré súčasné ľahké AR okuliare (napr. XReal Air 2) vedia zobraziť pred oči ekvivalent 100-palcovej obrazovky a v istých scenároch tak slúžia ako prenosná náhrada televízora či monitora. Kým technológia dozrie, mnoho profesionálov zatiaľ kombinuje VR s fyzickými perifériami – napríklad spomínaný VR DJ si môže pripojiť skutočný mixpult k headsetu a mať to najlepšie z oboch svetov. Trend je však jasný: čoraz viac nástrojov, ktorým dominovali fyzické prístroje, dostáva svoju virtuálnu podobu. V budúcnosti tak možno budeme namiesto celej dielne či štúdia vlastniť jediný headset, v ktorom sa prepneme do požadovaného nástroja či pracovného prostredia podľa aktuálnej potreby.

Zábava a voľný čas vo virtuálnej realite

Jednou z najatraktívnejších predstáv je mať domáce kino vo VR či MR – teda vychutnať si filmový zážitok ako v skutočnom kine, bez nutnosti kupovať veľkú televíziu alebo projektor. Už dnes existujú aplikácie ako Bigscreen VR, ktoré toto umožňujú. Bigscreen dokáže v headsete vytvoriť dojem, že sedíte v kinosále pred obrovským plátnom, alebo v pohodlí virtuálnej obývačky s „100-palcovou“ TV obrazovkou. Kvalitné headsety ponúkajú vysoké rozlíšenie a veľký zorný uhol, takže film doslova vyplní vaše zorné pole. Zvuk v slúchadlách simuluje priestorové ozvučenie. Vďaka tomu každý film pôsobí, akoby ste boli priamo v deji – VR kino poskytuje ohromne pohlcujúci zážitok, často intenzívnejší než sledovanie na bežnej TV.

Okrem samotného obrazu prináša VR aj sociálny rozmer – v aplikáciách ako Bigscreen si môžete pozvať priateľov či rodinu do virtuálnej miestnosti a sledovať film spoločne, hoci každý je v inom meste. Avatary sedia vedľa seba v kine, môžete spolu chatovať, smiať sa na scéne, akoby ste boli fyzicky pokope. Takéto zdieľané zážitky na diaľku predznamenávajú budúcnosť, kde fyzická vzdialenosť nehrá rolu – celá rodina môže mať filmový večer v “obývačke” v cloude. Navyše, virtuálne prostredie si viete prispôsobiť: Bigscreen ponúka rôzne druhy kinosál alebo si navrhnete vlastnú miestnosť podľa vkusu.

Samozrejme, dnešné VR kino má ešte svoje limity. Každý účastník potrebuje vlastný headset, čo môže byť finančne aj prakticky náročné (ťažko si rodina spontánne pozrie film, ak nemá každý svoje zariadenie). Dlhšie nosenie okuliarov tiež nemusí byť pohodlné pre každého – niektorí ľudia zažívajú únavu alebo nevoľnosť, hoci moderné headsety sa v tomto zlepšujú. Rozlíšenie obrazu už u high-end zariadení dosahuje kvalitu 4K televízorov, no lacnejšie VR sety ešte majú viditeľné pixely. Najväčšou prekážkou je spoločný zážitok: kým pri reálnej TV stačí jedno zariadenie pre všetkých v miestnosti, pri VR musí mať každý svoj headset. To je dôvod, prečo napríklad komentátor Alex Kranz z The Verge skepticky poznamenáva, že hoci Vision Pro od Apple možno technicky nahradí váš televízor, v praxi televízor z obývačky tak skoro nezmizne – už len preto, že Vision Pro je určený pre jedného diváka. Zmeniť by to mohli až ľahké a cenovo dostupné AR okuliare, ktoré bude bežne nosiť viac členov domácnosti. Predstavme si budúcnosť, kde AR okuliare budú také bežné ako smartfóny – každý bude mať svoje a bude si ich nasadzovať podobne ako dnes hodinky. V takej situácii by nič nebránilo tomu, aby sme fyzické televízory vymenili za digitálne: rodina si sadne na gauč, nasadí okuliare a všetci vidia na stene “zavesenú” virtuálnu obrazovku so synchrónne prehrávaným filmom. Nik nemusí držať tablet či pozerať do malého displeja – každý vníma obrovský obraz vo svojom zornom poli. Ak budú okuliare dostatočne pohodlné a obraz kvalitný, zážitok môže predstihnúť klasické kino či TV. Meta CEO Mark Zuckerberg dokonca hovorí o svete, kde väčšina fyzických objektov vrátane televízorov, kníh, spoločenských hier či dokonca smartfónov sa stane zbytočná a nahradia ich holografické verzie v AR okuliaroch. Jeho vízia “prečo vlastniť skutočné veci, keď všetko môže byť hologram?” síce pôsobí odvážne, ale technológia k nej už smeruje.

Výhodou virtualizácie zábavy je aj prístup k obsahu. V digitálnom prostredí nemáte obmedzenia fyzického nosiča – v VR kine si môžete premietnuť akýkoľvek filmový súbor, streamovať Netflix či YouTube (samozrejme v rámci autorských práv) alebo dokonca sledovať 3D filmy, ktoré na bežnej TV nevyznejú. Pre milovníkov hier VR otvára možnosť zahrať si napríklad virtuálny ping-pong či šípky s pocitom realistickej fyziky, ale bez reálneho stola či terča – stačia pohybové ovládače. Skutočne, už dnes VR hra Eleven: Table Tennis dokonale simuluje stolný tenis, takže hráči trénujú a súperia bez jedinej pingpongovej loptičky. Mark Zuckerberg spomínal pingpongový stôl ako príklad objektu, ktorý môže existovať len v podobe AR hologramu – nasadíte okuliare a na vašom kuchynskom stole sa zjaví virtuálny pingpong, kde odrážate neviditeľnú loptičku a vidíte ju iba v okuliaroch. Hry a hračky takisto smerujú k tomu, že nebudú viazané na fyzické kúsky plastu – deti si možno o pár rokov nasadia MR okuliare a zahrajú sa s virtuálnymi stavebnicami a figúrkami rozmietnenými po izbe, ktoré však v skutočnosti neexistujú. To, čo dnes poznáme ako “rozšírená realita” cez mobil (napríklad Pokémon Go), sa rozvinie do plnohodnotných AR zážitkov, kde digitálne a reálne splýva.

Z pohľadu vlastníctva toto znamená posun od kupovania fyzických nosičov k kupovaniu licencií na digitálny obsah. Namiesto DVD poličky možno budeme “vlastniť” virtuálnu knižnicu filmov v niektorej VR službe. Namiesto skrine plnej stolových hier si zapneme AR balík hier s mesačným predplatným. Pre výrobcov obsahu je to lákavé – digitálny tovar sa dá ľahko distribuovať a monetizovať. Pre používateľov to prináša pohodlie (žiadne skladovanie) a často nižšiu cenu, hoci na druhej strane strácame hmatateľný kontakt s predmetmi. Otázkou zostáva, či nám “virtuálne” zážitky budú stačiť alebo budeme naďalej túžiť aj po reálnych veciach. Zatiaľ čo niekomu môže virtuálne kino plne nahradiť zážitok, iný možno stále uprednostní veľkú OLED televíziu, kde si film pozrie bez okuliarov. Technológia ale postupuje míľovými krokmi a dá sa očakávať, že kvalita aj pohodlnosť VR/MR zariadení sa zlepší natoľko, že virtálny zážitok bude na nerozoznanie (alebo lepší) od fyzického.

Inteligentné okuliare a virtuálny domov

Špeciálnou kapitolou sú inteligentné AR okuliare a koncept tzv. persistentnej zmiešanej reality v bežnom živote. Kým VR headsety nás prenesú do úplne virtuálneho sveta, AR okuliare dokážu vložiť digitálne objekty do nášho reálneho prostredia. To znamená, že mnoho bežných predmetov v domácnosti môžeme nahradiť virtuálnymi verziami, ktoré uvidíme iba cez okuliare – no budú vyzerať a správať sa ako skutočné.

Spoločnosť Apple to nedávno predstavila vo svojom headsete Vision Pro. Vo svojom operačnom systéme visionOS ponúka tzv. priestorové widgety – malé aplikácie či objekty, ktoré si používateľ môže pripnúť na stenu alebo položiť do priestoru vo svojej izbe a ony tam trvalo zostanú. Napríklad si na prázdnu stenu v obývačke “zavesíte” virtuálne hodiny – digitálny ciferník, ktorý v okuliaroch vyzerá, akoby bol namontovaný na stene. Môžete si rozmiestniť virtuálne fotorámiky s rodinnými fotkami po poličkách, dať si na pracovný stôl holografický kalendár či poznámkový lístok, prípadne vedľa postele virtuálny budík. Vision Pro si zapamätá polohu týchto objektov a vždy, keď si nasadíte headset v danej miestnosti, uvidíte ich na svojom mieste. Apple tým mieri na to, že “čo kedysi viselo na stenách, bude žiť vo vašom headsete” – inými slovami, informácie a dekorácie kedysi fyzicky reprezentované (hodiny, kalendáre, obrazy) budú poskytované digitálne v rozšírenej realite. Ide o zaujímavý posun: ak vám AR zobrazí krásny obraz na stene, možno nebudete cítiť potrebu kúpiť si reálny plagát. Virtuálna výzdoba a pomôcky môžu výrazne zmeniť naše domovy.

Meta pracuje na podobných možnostiach. Hoci aktuálne ich hlavný produkt Meta Quest 3 je predovšetkým VR headset, obsahuje kamery na farebný prechod (passthrough), čiže vie zobraziť aj zmiešanú realitu. Vo svojom softvéri Meta už naznačila tzv. Augments – funkciu, kde si používateľ bude môcť v režime MR umiestniť digitálne objekty do svojho reálneho prostredia (napr. virtuálnu obrazovku nad stôl, poznámku na chladničku) a tieto objekty tam uvidí aj pri ďalšom použití zariadenia. Zatiaľ je táto funkcia v štádiu experimentov, no filozofia sa kryje s Apple: rozšírená realita má splynúť s tou skutočnou. Mark Zuckerberg ide dokonca ďalej v snoch o AR budúcnosti – očakáva, že behom niekoľkých rokov by jedna až dve miliardy ľudí mohli vymeniť smartfóny za AR okuliare. Meta investuje obrovské prostriedky do vývoja ľahkých AR okuliarí (interný kódový názov projekt Orion). Na konferencii Meta Connect už ukázali prototypy okuliarov, ktoré vyzerajú takmer ako bežné dioptrické okuliare, no majú v sebe displeje. Vízia je, že o pár rokov budeme namiesto pozerania do mobilu vidieť obsah priamo pred očami v okuliaroch. V takom svete by mnoho fyzických zariadení stratilo význam – spomínané televízory, monitory, či dokonca tablety by nahradil jeden pár univerzálnych okuliarov.

Je dôležité zdôrazniť, že Apple aj Meta už dnes demonštrujú reálne použitia, nielen koncepty. Apple na WWDC 2023 predviedol, ako si užívateľ nasadí Vision Pro a ponad pracovný stôl sa mu vznášajú obrovské obrazovky Macu, pričom vedľa na stene mu bežia spomínané widgety – počasie, hodiny atď. Meta zas v rámci svojho “metaverse” Horizon prezentovala predstavu virtuálnych domov pre používateľov (Horizon Home), ktoré si viete dekorovať digitálnym nábytkom a pozývať tam priateľov ako na návštevu. Hoci Horizon Home je plne virtuálne prostredie (skôr sociálna sieť vo VR), tie isté princípy sa môžu rozšíriť aj do MR: budete mať virtuálne kancelárie, herne či obývačky vložené do reálneho sveta.

Z praktického hľadiska môže rozšírená realita urobiť poriadok v našich domácnostiach. Predstavte si, že už nepotrebujete lepiť fyzické lístočky s odkazmi – jednoducho hlasom nadiktujete poznámku a tá sa “prilepí” na stenu v podobe digitálneho sticky note (viditeľného len cez okuliare). Namiesto viacerých obrazoviek a budíkov vám AR personalizuje informácie okolo vás. Samozrejme, vždy bude možnosť si okuliare zložiť a vtedy uvidíte prázdnu stenu – žiadne rušivé displeje, žiadny neporiadok. Pre niektorých ľudí to môže byť dokonalý minimalizmus: čistý fyzický priestor a v ňom len voliteľne zapnuteľná digitálna vrstva podľa potreby.

Vízie veľkých hráčov: Meta, Apple a ďalší

Ambície v oblasti VR/MR majú všetci technologickí giganti. Meta (Facebook) v posledných rokoch vsadila svoju budúcnosť na koncept metaversu – prepojeného virtuálneho sveta. Kúpila výrobcu headsetov Oculus a uviedla na trh cenovo dostupné VR headsety Meta Quest 2/3, čím dostala VR k miliónom používateľov. Meta verí, že ľudia budú čoraz viac tráviť čas v sociálnych VR prostrediach (napr. Horizon Worlds) a zároveň pracuje na AR okuliaroch, aby mohla priniesť metaverse aj do reálneho sveta. Mark Zuckerberg otvorene hovorí, že väčšina fyzických objektov okolo nás sa postupne “virtualizuje” – od hier a nástrojov až po komunikačné zariadenia. Dokonca tvrdí, že časom budú hologramy (AR objekty) také pokročilé, že veľa ľudí prestane používať klasické smartfóny a prejde na okuliare. Hoci tieto prognózy môžu byť prehnane optimistické (a aj sám Zuckerberg priznáva, že verejnosť zatiaľ netúži masovo nahrádzať fyzické veci hologramami), Meta investuje do vývoja ohromné zdroje. V roku 2023 ukázali prototyp AR okuliarov Orion a pokračujú aj v spolupráci s Ray-Ban na smart okuliaroch (doterajší model Ray-Ban Stories však mal len kameru a audio, nie displej). Meta tak momentálne vedie v segmente VR (svojimi Quest headsetmi), no v AR zatiaľ skôr doháňa – ich plnohodnotné AR okuliare sa očakávajú okolo roku 2027.

Apple vstúpil do tohto sektora vo veľkom štýle – ich Vision Pro (predstavený 2023, vydaný 2024) je prémiové zariadenie, ktoré spája VR a AR (Apple ho nazýva “priestorový počítač”). Apple stavil na špičkový hardvér (veľmi vysoké rozlíšenie, špičkové senzory) a pýta si zaň vysokú cenu (3500 USD). Cieli ním zatiaľ na nadšencov a profesionálov, nie na bežnú domácnosť. Napriek tomu vizionári v Apple vidia Vision Pro ako zárodok platformy, ktorá raz môže byť taká bežná ako dnes iPhone. Apple vo svojich prezentáciách zdôrazňuje využitie Vision Pro na zábavu (sledovanie filmov, fotky a videá na virtuálnej obrazovke), na produktivitu (virtuálne monitory pre Mac, videokonferencie s avatarom) aj na nové AR zážitky. V demách ukázali, ako si užívateľ v obyvačke zväčší okno s filmovým záznamom až do veľkosti celej steny, alebo ako pred seba na stolík položí 3D model objektu a prezerá si ho zo všetkých strán. Apple vsádza na to, že ich zariadenie dokáže kvalitou nahradiť niekoľko špičkových prístrojov naraz – výkonný počítač, domáce kino, hernú konzolu, systém videohovorov a pod.. Z pohľadu hodnoty tvrdia (nepriamo), že Vision Pro za 3500 $ je lacnejší než keby ste kupovali veľkú 4K TV, high-end monitor, hernú konzolu, stolný počítač a ďalšie zariadenia zvlášť. Kritici však upozorňujú, že Vision Pro zatiaľ televízory v praxi nenahradí – už len preto, že je to solitérne zariadenie pre jedného. Apple si to uvedomuje a zrejme plánuje v budúcnosti ľahšie okuliare (možno pod názvom Apple Glasses), ktoré by boli cenovo aj formou prístupnejšie širšej verejnosti. Nateraz je Apple skôr v pozícii, že udáva technologický smer a ukazuje, čo je možné (po technickej stránke ohromil kvalitou obrazu, intuitívnym ovládaním rukami a očami a elegantnou integráciou AR prvkov). Podľa komentátorov Apple vlastne “vyrobil televízor” – len sa nenachádza na stene, ale v headsete. Firma oficiálne tvrdí, že nečaká hneď nahradenie fyzických zariadení, skôr ponúka nový druh zážitku, ktorý sa postupne môže stať bežným.

Microsoft patril medzi priekopníkov v AR s okuliarmi HoloLens už v roku 2016. HoloLens dokáže premietať hologramy do zorného poľa používateľa a spojiť ich s reálnym svetom (má priehľadný priezor). Microsoft však HoloLens smeroval na podnikové a priemyselné použitie – napríklad technik vidí pred sebou holografický návod pri oprave stroja, alebo dizajnér spoločne s kolegom vidia 3D model auta stojaci uprostred miestnosti. HoloLens si našiel uplatnenie aj v armáde (americká armáda testovala jeho využitie pre vojakov). Avšak pre bežných spotrebiteľov sa HoloLens nikdy nerozšíril – je veľmi drahý a bulky (nová verzia HoloLens 2 stojí okolo 3500 $). Microsoft údajne pozastavil vývoj ďalšej generácie, takže jeho budúcnosť je nejasná. V téme virtuálneho vlastníctva však Microsoft prispel konceptom “Microsoft Mesh”, čo je platforma pre zdieľané holografické zážitky – v nej si viete predstavovať, že s kolegami sedíte okolo virtuálneho holografického stola a pracujete na 3D modeli (každý vidí to isté vo svojich AR okuliaroch). Táto spolupráca na diaľku bez fyzických nástrojov opäť ilustruje, že fyzické modely, prototypy či pracovné priestory už nemusia byť reálne – stačia digitálne.

Ďalší hráči sú napríklad Magic Leap, ktorý vyvinul vlastné AR okuliare so zameraním na medicínu, dizajn a tréning. Magic Leap 2 (uvedený 2022) ponúka veľmi kvalitné zobrazenie hologramov a používa sa napríklad na vizualizáciu medicínskych dát v priestore, čím nahrádza fyzické anatomické modely. Google po neúspechu Google Glass nezanevrel na AR – investoval do firmy North a pracuje na vlastných AR okuliaroch (predviedol prototyp prekladacích okuliarov, ktoré zobrazovali titulky konverzácie v reálnom čase). Zatiaľ však Google nič komerčné neuviedol, skôr integruje AR funkcie do Androidu a podporuje vývoj (napr. platforma ARCore). Snapchat (Snap Inc.) ponúka experimentálne AR okuliare Spectacles pre tvorcov – tie dokážu premietať jednoduché efekty a objekty do okolia, hoci len v obmedzenej miere. Zameriavajú sa skôr na zábavné filtre. Valve a HTC patria k lídrom vo VR pre hráčov (headsety Valve Index, HTC Vive), avšak na AR zatiaľ nemajú produkty – sústreďujú sa na pohlcujúce herné zážitky vo virtuálnom svete. Vo VR hrách však aj oni prispievajú k “virtuálnemu vlastníctvu” tým, že hráči si kupujú digitálne predmety a vylepšenia pre svoje postavy či virtuálne domy (fenomén metaverse ekonomiky).

Celkovo možno povedať, že veľkí hráči veria v svet, kde sa digitálny obsah stane rovnocennou súčasťou nášho života ako ten fyzický. Každý k tomu pristupuje z iného uhla – Meta tlačí sociálnu stránku a cenovo dostupný hardware, Apple stavil na prémiový zážitok a postupné prenikanie do mainstreamu, Microsoft a Magic Leap obsluhujú profesionálny segment, kým Google a ďalší zatiaľ čakajú na ten správny moment.

Kam smeruje budúcnosť vlastníctva?

Ak sa súčasné trendy udržia, o niekoľko rokov môžeme žiť v domovoch, ktoré budú napoly prázdne a napoly plné neviditeľných objektov. Kým návšteva bez okuliarov uvidí čistú izbu, pre nás s nasadenými okuliarmi budú steny pokryté obrazovkami a dekoráciami, na stole budú “položené” digitálne prístroje a nad pohovkou sa bude vznášať menu nášho smart domova. Veľa vecí nebudeme musieť vlastniť fyzicky, pretože tie virtuálne poslúžia rovnako dobre. Ušetríme priestor – nebudú potrebné obrovské TV panely, viac-monitorové zostavy, množstvo školských pomôcok či tréningových náradí. Otvorí sa prístup k zážitkom – napríklad chudobný študent na odľahlom mieste môže cez VR získať prístup k najmodernejším laboratóriám či simulátorom, na ktoré by fyzicky nedosiahol. Taktiež to môže byť ekologickejšie – menej elektronického odpadu, keď jednu univerzálnu súpravu (okuliare) použijeme na účely, na ktoré by inak bolo treba desiatky rôznych zariadení.

Samozrejme, budúcnosť prinesie aj nové výzvy. Otázka vlastníctva sa posunie k digitálnym statkom – bude nás trápiť, či vlastníme svoju virtuálnu knižnicu filmov, alebo ju len prenajímame od poskytovateľa. Objaví sa téma interoperability: budeme môcť “preniesť” svoje zakúpené virtuálne piano z platformy Meta do platformy Apple, alebo nás uzamknú ekosystémy? Tiež nastanú situácie, keď ľudia budú preferovať staré dobré reálne veci – napríklad fyzická kniha má svoje čaro, hoci by mohla byť nahradená hologramom. Mike Elgan z Computerworld trefne poznamenal, že nie je isté, či väčšina ľudí niekedy uprednostní holografickú virtuálnu knihu pred fyzickou. Ľudská emocionalita a nostalgia môžu spôsobiť, že niektoré fyzické objekty zostanú cenené. Možno budeme ochotní virtualizovať bežné praktické veci (nástroje, displeje), ale umelecké a sentimentálne predmety si necháme reálne.

Či tak alebo onak, zdá sa, že virtuálna a zmiešaná realita posúvajú hranice toho, čo považujeme za vlastníctvo. Budeme vlastniť menej hmotných vecí, no o to viac digitálneho obsahu a zážitkov. Rodinné albumy môžu byť interaktívne projekcie v AR, športové pomôcky môžu byť simulované vo VR, pracovný počítač sa môže scvrknúť do okuliarov na nose. Veľké technologické firmy v to investujú značné prostriedky a už dnes vidíme prvé výsledky – virtuálna zváračka, virtuálny mixpult, virtuálne kino či virtuálne hodiny na stene už nie sú sci-fi, ale realita. A hoci ešte nenastal deň, keď by sme zahodili všetky fyzické prístroje, postupný presun k digitálnym alternatívam je neprehliadnuteľný. Z pohľadu spoločnosti nás čaká zaujímavá diskusia: čo to znamená pre hodnotu vecí, pre naše zvyky a psychológiu? Budeme si vážiť digitálne objekty tak ako tie skutočné? Budú hologramy rovnocenné realite? Ako trefne položil otázku spomínaný komentátor: „Je falošné lepšie než skutočné?“. Odpoveď ukáže až čas. Isté však je, že virtuálna a zmiešaná realita otvára dvere k svetu, kde vlastniť nehmotné môže byť rovnako hodnotné ako vlastniť hmotné. Čaká nás doba, v ktorej hranica medzi realitou a virtualitou bude čoraz tenšia – a možno zistíme, že mnoho vecí sme fyzicky vlastniť nikdy nepotrebovali.